2 wks in May 2012

Urumqi

Wenquan

Alashankou

_____SLOVAK______

Miesto kde sa ma male deti na ulici pytaju, ku ktorej etnickej skupine patrim…Toto nie je Cina a predsa nou je…minimalne geograficky aj ked len umelo. V dokonale preplanovanych mestach plnych velkych sivych budov kockovitych tvarov abstrahujucich  fantaziu minimalistickych rozmerov, ci v podobe najnepraktickejsej architektonickej trosky je lepsie presuvat sa 1RMB mestskou dopravou nez brazdid kosak-kladivove “bulvare” na peso. Mam pocit, ze tieto mesta boli stavane pre Gulivera. Som len dalsim mravcekom na mape Ciny ako vsetci. Asi takto si predstavujem krajiny s privlastkom –stan. Nudne. No len na oko. Cestovat sama je tu prinajmensom divne – pre vsetky zainteresovane strany. Oficialne ceny hotelovych izieb zdobiace cierne tabule nad masivnou  drevenou  povacsine zaprasenou recepciou maju len dekorativny character prchajuce za horizontom skutocnych cien. V priemere som ratala automaticky s 50% zlavou, co ciastocne ubralo na pesimizme cestovatela s pritiahnutym opaskom, konecny verdict ale aj tak znel “uj, i tak drahe”. Na ulici vladne alien alert. Skatulkujem tunajsiu energiu na “typicky rusku aka  tazku”.  Ovalno placate hlavy, oble lica, cervene nosy, zlte prsty, sebavedomy pohlad…

Paranoja o svoje bezpecie ako samostatne fungujucej zenskej jednotky vladne. Je to predsa len “men’s world”, rozmyslam, ake by to bolo, keby Alah bol zena…Alaha znie zvucne. Mam problem zasnut nad “krasou” siveho stvorcoveho sveta.  Este ze laska moze ist aj cez zaludok…hoci aj tu ako ne-masozravec narazam na mensie uskalia, no zaciatok dobry, vsetko dobre. Cerstvo upeceny Nan (chlieb v tvare langosa) s domacim jogurtom namakany bactericus bulgarikus, noodle, ci raj sveta so susenym ovocim a orechovymi plodmi vzdy potesi. Do toho sa z cinskych hrncov paria zeleninove “pirohy”. Toto mozem. Hmmm, zaujiiimaveee, zaujiiimave, ehm prosim vas, ktorym smerom spat do “Ciny”?